Veda nás baví

Interaktívne a zábavné aktivity pre deti

Lekcia Pohyb živočíchov

Cieľ lekcie:

Na príkladoch vtáčieho krídla a lezúceho plaza sa žiaci naučia, že živočíchy majú svoje telo prispôsobené prostrediu, v ktorom žijú.

Opýtajte sa Vašich detí:

  • Na čo slúži pohyb?

  • Pohybujú sa všetky živočíchy?

  • Pohybujú sa všetky živočíchy v rovnakom prostredí?

  • Prečo vtáci môžu lietať aj napriek tomu, že na nich pôsobí gravitácia?

  • Poznáte nejaké stroje, ktoré využívajú rovnaký princíp ako vtáčie krídlo?

  • Ako je možné, že sa plazy dokážu pohybovať tak rýchlo aj napriek tomu, že majú také malé nohy (v pomere ku veľkosti tela)?

Pohyb

Pohyb alebo tiež lokomocia je označenie, ktoré sa používa vtedy, ak majú hmotné objekty svoju vzájomnú polohu, tvar, veľkosť, tepelné, elektrické alebo magnetické vlastnosti, skupenstvo, chemické zloženie, biologické vlastnosti apod. Rôzne druhy pohybu sú študované v rôznych vedných odboroch. Pohyb je základným prejavom existencie hmoty. Pokiaľ nie je uvedené inak, je často pod pojmom pohyb chápaný určitý druh mechanického pohybu.


Pohyb
Obrázok people-walking-silhouette-black od Nemo [Public domain], via Pixabay

Pohyb živočichů

Všeobecne rozlišujeme dva základné typy pohybov: pasívny a aktívny pohyb. Pasívny pohyb je možné charakterizovať ako pohyb s využitím vonkajších faktorov prostredia, teda bez  vlastnej pohybovej aktivity. Rada živočíchov využíva pre vlastný pohyb fyzikálne vyvolané pohyb vody (vlny, prúd) alebo vzduchu (konvekcie, kondukcie). Ďalšou možnosťou je premiestňovanie s využitím iných živočíchov (exo- a endoparaziti). Aktívny pohyb je výsledkom vlastnej pohybovej činnosti živočícha v priestore. Tento typ, ktorý umožňuje aktívne a efektívne regulovanie pozícií a polôh živočícha v priestore je zďaleka najbežnejší. Veľmi často sa oba typy pohybu vzájomne dopĺňajú a podporujú. Napr. živočíchy využívajú fyzikálne nadľahčovanie pomocou plynových dutín ale optimálnu polohu zaisťujú aktívnym pohybom.


Pohyb živočíchov
Obrázky Eagle Ray closeup od Steve Jurvetson (originally posted to Flickr as Snorkel Flyby) [CC-BY-2.0], via Wikimedia Commons; Black Swallowtail Caterpillar od Eunice [CC-BY-SA-2.0], via Flickr

Spôsoby, akým sa živočíchy pohybujú v priestore, sú veľmi rozmanité. Existuje veľké množstvo adaptácií na čo najoptimálnejší spôsob pohybu v rozličných typoch prostredí (voda, pôda. Vzduch, vnútorné prostredie iných organizmov atď.) a za  rozličných podmienok. Rozdielna je tiež rýchlosť pohybu živočíchov. Najrýchlejšie lietajúce druhy hmyzu z rádu dvojkrídlých bežne prekonávajú rýchlosť zvuku. Veľká rýchlosť pohybu však nie je vždy evolučne výhodná a niektorým druhom pre ich životnú stratégiu naopak vyhovuje rýchlosť veľmi pomalá (napr. leňochod).

Let vtákov

Kostra hornej končatiny vtákov je adaptovaná na let. Pre lopatkové pásmo je charakteristická kľúčna kosť. Kľúčne kosti na distálnom konci zrastajú vo vidlici. Jej pohyb za letu napomáha prúdeniu vzduchu do dýchacích ciest. Najväčšími svalmi vtáčieho tela sú často tie, ktoré sa zúčastňujú lietania. Hlavne to platí pre veľký prsný  sval, ktorá krídlo pri mávaní znižuje a hlboký sval prsný, ktorý ho zdvíha. Obidva tvoria až 15 % hmotnosti vtáčieho tela, niekedy hlavne a omnoho viac, napr. pri vynikajúcich letoch až 35 % (holuby). Lietajúca svalovina je podobne ako iné ťažké orgány (napr. srdce) sústredená k ťažisku tela.

Spôsoby vtáčieho letu
Obhlídal, F., 1977: Ornitologická příručka. Státní zemědělské nakladatelství. Praha

Let je charakteristickou vlastnosťou vtákov a spoločne s hmyzom sú vtáci zo všetkých živočíšnych skupín najlepšie prispôsobené k pohybu vo vzduchu. Všetky vtáky majú konštrukciu podobnú lietadlám, kedy ťažisko tela je pod nosnými plochami krídel. Na let vtákov sa vzťahujú tiež zákonitosti, aké platia v letectve. Súčasný vtáci majú aerodynamický, kvapkový tvar tela. Horná plocha krídla je mierne konvexná, dolná mierne konkávna a preto vzduch prúdi hore po dlhšej dráhe a rýchlejšie než dole, čím sa znižuje tlak pôsobiaci na hornú plochu krídla a výsledkom je vztlak. Tiež prekonáva hmotnosť vtáka a drží ho vo vzduchu. Vztlak je možné zvýšiť zväčšením uhlu medzi krídlom a smerom prúdu vzduchu (uhol nábehu).

Veľké zvýšenie tohto uhlu však vedie ku vzniku turbulencií na hornej ploche krídla a zníženie vztlaku. Vtáci zhruba od veľkosti kavky sú schopní plachtenia. Pri statickom plachtení hovoríme vtedy, keď stúpavé vzdušné prúdy zabraňujú klesaniu. Takéto technické prúdy využívajú k letu vtáky so širokými a dlhými krídlami. Dynamické plachtenie je postavené na princípe využitia rozdielnej rýchlosti vzdušných más v jednotlivých vrstvách vzduchu, napr. albatrosi sa nachádzajú nad morskou hladinou v pomalom vetre, o niečo vyššie, kde je vietor omnoho prudší, nastaví svoje veľmi dlhé a úzke krídla tomu náporu a vietor ich vynesie do výšky. Potom pokračujú v lete kĺzaním.

Pohyb plazov

Plazy sú charakteristický chýbajúcimi končatinami (hady) alebo často malými končatinami v pomere k veľkosti svojho tela (jašterice, korytnačky). Toto si kompenzujú suchozemské plazy tzv. hadovitým pohybom tela, ktorý im umožňuje (napriek malým končatinám) pomerne rýchly pohyb. Hadovitý pohyb spočíva vo využití rebier a svalov, ktoré sú na tam upnuté.


Jašterica
Obrázky lizard-gecko-green-animal-nature od Nemo [Public domain], via Pixabay; Common Lizard - Zootoca vivipara 1c "Dash" od Dluogs [CC-BY-SA-2.0], via Flickr

Pokiaľ Vás téma zaujala a chcete sa dozvedieť viac:

Potrebujete poradiť? Napíšte nám infosk@vedanasbavi.sk

Návštevou týchto stránok súhlasíte s použitím súborov cookies od nás a tretích strán najmä za účelom analýzy návštevnosti. Viac informácií tu.
cancel
helpline kroužky

Môžeme Vám pomôcť?

Nedarí sa Vám dokončiť prihlášku? Pokiaľ máte problém, neváhajte nás kontaktovať:

Email: infosk@vedanasbavi.sk