2. polrok 2015/2016 - odznak Dionýz Štúr

Narodený: 2. apríla 1827 v Beckove

Zomrel: 9. októbra 1893 vo Viedni

slovenský geológ a paleontológ svetového formátu
zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska
konkrétne sa zaslúžil o geologický prieskum a mapovanie Álp a Západných Karpát
bol autorom názvu pohoria Nízke Tatry
vo svojej dobe pôsobil ako riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni
za svoje vedecké výsledky sa mu dostalo uznania už za života
publikoval okolo 300 vedeckých prác

Dionýz Štúr (Dionysus Rudolphus Josephus) sa narodil v obci Beckov v učiteľskej rodine. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Wilhelmom Heidingerom, sa začal zaujímať o prírodné vedy. V roku 1847 získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na Banskej akadémii. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a Modry. V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav vo Viedni, kde v roku 1850 nastúpil. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na ktorom sa takmer 20 rokov podieľal i Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na paleobotaniku, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť, hlavne ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu, po ôsmych rokoch sa stal jeho riaditeľom. V roku 1862 mu bola na svetovej výstave v Londýne udelená zlatá medaila za výskumy a geologické mapy, pričom v tej dobe bola anglická geológia na špičkovej úrovni.

Vynikal veľkým nadaním, pracovitosťou a láskou k prírodným vedám. Jeho vedecká činnosť spadá do troch vedných odborov, a to geológia, fytopaleontológia a botanika. Vo svojej dobe viedol korešpondenciu s mnohými významnými vedcami svojej doby, ako bol Darwin, Purkyně alebo Palacký. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, dokonca pred vydaním Darwinovho diela. Zaujímal sa o problémy Slovenskej republiky, bol signatárom Memoranda slovenského národa, podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií. Svoje odborné práce publikoval na Slovensku a hlavne vo Viedni. Písal i pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.

Študoval flóru triasových a jurských vrstiev na Slovensku, ale i flóru kulmských bridlíc a karbónskych panví. Ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku (mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete). Bol tiež autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry. Svojim širokým rozhľadom položil základy novému výskumu v geológii, fytopaleontológii a botanike v strednej Európe.

ZAUJÍMAVOSTI

V roku 1860 pracoval na geologickom mapovaní Nízkych Tatier. Pôvodne ich však nazval Nižné Tatry, nakoľko ležia južnejšie od Vysokých Tatier. V roku 1863 Ján Hunfalvy nesprávne preložil tento názov do maďarčiny ako Nízke Tatry, ktorý sa neprávne používa dodnes.
Za svoj život bol niekoľkokrát vyznamenaný prírodovedeckými spoločnosťami európskych štátov, napr. v roku 1892 mu bol udelený rytiersky kríž Rádu Leopolda
V roku 1953 bol na jeho počesť nazvaný slovenský geologický ústav v Bratislave Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra
V Banskej Štiavnici môžeme nájsť Štátne banské múzeum Dionýza Štúra
Slovenská akadémia vied udeľuje Medailu Dionýza Štúra za prírodovedné práce