Interaktívne a zábavné aktivity pre deti
Narodený: 2. apríla 1827 v Beckove
Zomrel: 9. októbra 1893 vo Viedni
Dionýz Štúr (Dionysus Rudolphus Josephus) sa narodil v obci Beckov v učiteľskej rodine. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Wilhelmom Heidingerom, sa začal zaujímať o prírodné vedy. V roku 1847 získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na Banskej akadémii. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a Modry. V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav vo Viedni, kde v roku 1850 nastúpil. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na ktorom sa takmer 20 rokov podieľal i Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na paleobotaniku, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť, hlavne ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu, po ôsmych rokoch sa stal jeho riaditeľom. V roku 1862 mu bola na svetovej výstave v Londýne udelená zlatá medaila za výskumy a geologické mapy, pričom v tej dobe bola anglická geológia na špičkovej úrovni.
Vynikal veľkým nadaním, pracovitosťou a láskou k prírodným vedám. Jeho vedecká činnosť spadá do troch vedných odborov, a to geológia, fytopaleontológia a botanika. Vo svojej dobe viedol korešpondenciu s mnohými významnými vedcami svojej doby, ako bol Darwin, Purkyně alebo Palacký. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, dokonca pred vydaním Darwinovho diela. Zaujímal sa o problémy Slovenskej republiky, bol signatárom Memoranda slovenského národa, podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií. Svoje odborné práce publikoval na Slovensku a hlavne vo Viedni. Písal i pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.
Študoval flóru triasových a jurských vrstiev na Slovensku, ale i flóru kulmských bridlíc a karbónskych panví. Ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku (mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete). Bol tiež autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry. Svojim širokým rozhľadom položil základy novému výskumu v geológii, fytopaleontológii a botanike v strednej Európe.
ZAUJÍMAVOSTI
Potrebujete poradiť? Napíšte nám infosk@vedanasbavi.sk
Môžeme Vám pomôcť?
Nedarí sa Vám dokončiť prihlášku? Pokiaľ máte problém, neváhajte nás kontaktovať:
Email: infosk@vedanasbavi.sk