Veda nás baví

Interaktívne a zábavné aktivity pre deti

Lekcia Prvá pomoc

Cieľ lekcie:

Žiaci popíšu zloženie krvi človeka, vymenuje jednotlivé krvné zložky a na základoch prvej pomoci sa naučia zastaviť krvácanie.

Opýtajte sa Vašich detí:

  • Čo je to krv?

  • Koľko krvi je v ľudskom tele?

  • Vymenujte zložky krvi.

  • Aké druhy ciev nájdete v ľudskom tele?

  • Čo by sa stalo, keby človek stratil veľa krvi?

  • Aký je postup prvej pomoci pri krvácaní?

  • Na čo sa používa tlakový obväz?

Krv

Krv je telesná tekutina, ktorá u zdravého dospelého človeka tvorí 7 %  telesnej hmotnosti. Prúdi v cievach, je poháňaná srdcom a okysličovaná v pľúcach. Krv je možné charakterizovať ako červenú, nepriehľadnú kvapalinu, ktorá plní niekoľko životne dôležitých funkcií. Jedná sa predovšetkým o:

  1. Rozvod špeciálnych látok (hormónov, vitamínov, živín)
  2. Transport kyslíka z pľúc k tkanivám a oxidu uhličitého od tkanív do pľúc
  3. Zaisťovanie imunity -> biele krvinky
  4. Termoregulácia -> zrýchlenie prietoku krvi
  5. Udržovanie homeostázy – stáleho vnútorného prostredia
  6. Hospodárenie s vodou

 

Krvná transfúzia
Obrázok Blausen 0086 Blood Bag od By BruceBlaus, Wikiversity Journal of Medicine. DOI:10.15347/wjm/2014.010. ISSN 20018762. [CC BY 3.0], via Wikimedia Commons

Objem krvi je premenlivý  u každého jedinca, predstavuje 9-10% celkovej telesnej hmotnosti. Jej objem je 4,5l – 6l ženy majú zhruba o 10% menej krvi ako muži, čo súvisí s nižším množstvom červených krviniek. Strata krvi,  väčšia ako 1,5 l ohrozuje človeka  na živote. Faktory ovplyvňujúce objem krvi v tele: pohlavie, vek, fyzická aktivita, hmotnosť, výška, zdravotný stav. Krv sa skladá z dvoch zložiek a síce z krvná plazma (55%) a z krvných buniek (45%).

   

Zloženie krvi
Obrázok Blood-centrifugation-scheme (upraveno) od KnuteKnudsen [CC-BY-3.0], via Wikimedia Common

Krvná plazma

Jedná sa o tekutú časť krvi, ktorá má priehľadnú  nažltnutú farbu. Krvná plazma je z 91% tvorenou vodou, ostatných 9% tvorí rozpustené látky (7%  sú látky organickej – albumíny, globulín, protrombíny, fibrinogén – a 1 % látky anorhanické – sodné a draselné katióny Na+ a K+, chloridové anióny Cl-). Nájdeme tu iež hormóny a ďalšie, krvou prenášané, látky. Jej pH je 7,4 (je teda neutrálne až veľmi slabo zásaditá).

 

Krvná plazma
Obrázok FreshFrozenPlasma od DiverDave [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Červené krvinky (erytrocyty)

Najpočetnejšie zastúpenie krvnej časti. Počet červených krviniek u mužov je až 5*1012/liter, ženy o niečo menej (4,05*1012/litr). Novorodenci majú len 7 miliónov (7*106) erytrocytov.

Červené krvinky cicavcov (a teda aj človeka) sú kruhovité, v strede ztenšené bunky (piškotovitého tvaru), ktoré nemajú jadro a nemôžu sa teda deliť. Obsahujú 60 % vody a 40 % sušiny (pričom 95 % sušiny tvorí hemoglobín = červené krvné farbivo, ktoré na sebe viaže O2 alebo CO2 a tým zaisťuje ich cirkuláciou po tele). Životnosť červených krviniek je okolo 120 dní. Vznikajú v kostnej dreni, a tiež v plochých kostiach lebky a trupu. Zanikajú v slezine a pečeni.

 

Červené krvinky
Obrázok Blausen 0761 RedBloodCells od BruceBlaus Wikiversity Journal of Medicine. DOI:10.15347/wjm/2014.010. ISSN 20018762. [CC BY 3.0], via Wikimedia Commons

Biele krvinky (leukocyty)

Biele krvinky alebo leukocyty sú krvné telieska, ktoré tvoria najdôležitejšiu časť imunocytov, buniek tvoriacich bunkovú zložku imunitného systému. Obsahujú jadro, nemajú však stály tvar. Všetky majú schopnosť amébovito sa pohybovať. Na rozdiel od červených krviniek sú bezfarebné a ich množstvo v krvi je podstatne nižšie. Vyskytujú sa predovšetkým v krvi, kostnej dreni, v lymfatických orgánoch, na povrchu slizníc, ale aj v iných tkanivách. V jednom litri krvi človeka je ich priemerný počet medzi 4 až 9 miliardami.

Všetky druhy leukocytov pochádzajú z pluripotentných kmeňových buniek, ktorých malé množstvo je po celý život udržované v kostnej dreni. Pod vplyvom rôznych faktorov sa kmeňová bunka diferencuje na rôzne druhy leukocytov, ktoré je možné na základe vývojovej rady rozdeliť na bunky myeloidnej línie (vznikajúce z myeloidného prekurzoru) a bunky lymfoidnej línie (tzv. lymfocyt, vznikajúce z lymfoidného progenitoru). Zatiaľ čo všetky bunky myeloidnej línie tvoria základ nešpecifickej časti imunitného systému, lymfocyty tvoria (okrem NK buniek) časť špecifickú. Väčšina buniek myeloidnej línie je schopná fagocytózy a niektoré z nich fungujú ako tzv. antigén prezentujúce bunky (APC, z angl. antigen presenting cells). Z myeloidnej línie pochádzajú aj erytrocyty (červené krvinky) a trombocyty (krvné doštičky), ktoré však nepatria medzi leukocyty. Lymfocyty sú zodpovedné za špecifickú imunitnú odpoveď, namierenú proti konkrétnemu antigénu.

Na základe funkcie a morfológie sa leukocyty rozdeľujú do viacerých skupín: granulocyty, monocyty a lymfocyty. Medzi granulocyty patria neutrofily, eozinofily, bazofily a mastocyty. Ostatné bunky patria medzi tzv. agranulocyty. Monocyty sa ďalej diferencujú na makrofágy a dendritické bunky.

1)      Medzi granulocyty zaraďuje:

a. neutrofily – zaisťuje obranu proti baktériám

b. eozinofily – ich počet sa zvyšuje pri alergických reakciách a parazitárnych choreniach

c. bazofily – produkujú látky, ktoré rozširujú priemer ciev, alebo ktoré majú protizrážanlivé účinky

2)      Medzi agranulocyty radíme:

a. monocyty – najväčšie biele krvinky, ktoré majú obličkové jadro

- podieľa sa na tvorbe retikuloendotelovej sústave (RES = sústava fagocytujúcich buniek roztrúsená v rade orgánov hlavne. v slezine, pečeni, lymfatickom tkanive, ktorá sa podieľa na imunite organizmu)

- vyskytujú sa všade, kde hrozí infekcia

b. lymfocyty – biele krvinky s veľkým okrúhlym jadrom, vznikajúce z buniek kostnej drene

- lymfocyty T – dozrievajú v brzlíku, vykonávajú bukovú imunitu (transplantácie, nádory apod.)

- lymfocyty B – zodpovedné za humorálnu (látkovou) imunitu

 

Biele krvinky
Obrázok Blausen 0909 WhiteBloodCells od BruceBlaus, Wikiversity Journal of Medicine. DOI:10.15347/wjm/2014.010. ISSN 20018762. [CC BY 3.0], via Wikimedia Commons

Krvné doštičky (trombocyty)

Krvné telieska nepravidelného tvaru (jedná sa len o fragmenty buniek), vznikajú  v kostnej dreni zaškrcovaním cytoplazmy obrovských buniek. Rovnako ako červené krvinky nemajú ani krvné doštičky jadro. V 1 mm3 ľudskej krvi je 200-300 000 trombocytov. Krvné doštičky žijú len niekoľko dní a ich hlavnou funkciou je podiel na zástave krvácanie.

Cievy

Céva je trubicovitý útvar, který u živočichů rozvádí po těle tělní tekutiny (krev, mízu).

Krevní cévy se dělí na:

1. tepny (artérie) - vedou krev směrem od srdce, mají velmi pružné stěny

- vedou okysličenou krev s jasně červenou krví (mimo plicní cévy, které vedou odkysličenou krev ze srdce do plic)

2. žíly (vény) - vedou krev směrem k srdci, mají tenčí a poddajnější stěny než tepny; proudění krve v žílách napomáhají stahy svalů a podtlak

- vedou odkysličenou tmavou krev (kromě plicních cév, které vedou okysličenou krev z plic do srdce)

3. vlásečnice (kapiláry) - tenkostěnné a jemné cévy, které propojují tepny a žíly

Druhy krvácanie:

1) tepelné - z rany vystrekuje (lebo s pulzáciou vyteká) Prúdy jasne červenej krvi; vyskytuje sa predovšetkým u nasledujúcich tepien: krčná, ramennej, stehenné

• pri tepnovom krvácaní môže k vykrvácaniu dôjsť do 60 - 90 sekúnd

• tepnové krvácanie ošetrujeme čo najrýchlejšie

• používame prsty (ktoré zatlačíme priamo do rany), tlakové body, tlakový obväz alebo zaškrcovalo (prípadne kombinácia vyššie spomenutých možností)

2) žilovej - z rany voľne vyteká tmavá krv

• u žíl na hrudi a krku hrozí vzduchová embólia - preto zraneného čo najrýchlejšie položíme na zem a ranu silno stlačíme

• v ostatných prípadoch prikladáme tlakový obväz

3) vlásočnicové - krvácanie z najjemnejších cievok pri odreninách, drobných rezných a tržných ranách

• väčšinou stačí ranu len vyčistiť a prelepiť náplasťou

4) zmiešané - poranenia tepny a žily súčasne

• na ošetrenie používame tlakový obväz

5) mimo - krv vyteká voľne z tela; vidíme ju

6) vnútorné - krv sa hromadí vo vnútri tela, nevyteká von; nevidíme ju

Prvá pomoc

Prvá pomoc (PP) je definovaná ako súbor jednoduchých úkonov a opatrení, ktorá pri náhlom ohrození alebo postihnutí zdravia človeka obmedzujú rozsah a dôsledky tohto ohrozenia či postihnutí. Poskytnúť prvú pomoc je povinný každý občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, pokiaľ tým neohrozí svoje zdravie či život.

Postup pri prvej pomoci

  1. Ak uvidíme niekoho niekde ležať, najprv by sme sa mali rozhliadnuť, aby sme zistili, čo sa mu mohlo stať a aby sme neohrozili sami seba.
  2. Zistíme, či je osoba pri vedomí - osobu hlasno oslovíme, prípadne jemne zatrasieme ramenom; ak nezodpovedá, tak: privolajú pomoc z okolia hlasným "POMOC!"
  3. Najbližšie osobe zariadime, aby privolala Zdravotníckou záchrannú službu.
  4. Zastavíme masívne vonkajšie tepnovej krvácanie, najlepšie aplikáciou tlakového obväzu či zaškrtením nad ranou smerom k srdcu (priorita!).
  5. Priložíme ucho k ústam postihnutého a počúvaním a zároveň očné kontrolou hrudníka, zistíme, či postihnutý dýcha; ak nedýcha, tak:
  6. Vyčistíme dutinu ústnu (od žuvačiek, cukríkov, zvratkov) a postihnutému hlavu šetrne zakloníme; ak nezačne dýchať
  7. Začneme kardiopulmonálnu resuscitáciu a pokračujeme v jej vykonávaní až do príchodu Zdravotnícke záchrannej služby či úplného vyčerpania záchrancov.

Kardiopulmonálna resuscitácia

1)      Spriechodnenie dýchacích ciest:

V niektorých prípadoch (napríklad otravy liekmi alebo užití drog) iba spriechodnenie dýchacích ciest, prípadne dýchanie z pľúc do pľúc postačí k tomu, aby zostala zachovaná srdcová činnosť.

  • V prípade, že postihnutý leží na bruchu, je potrebné ho otočiť na chrbát a položiť na tvrdú podložku - je nutné byť veľmi opatrný najmä pri podozrení na poranenie krčnej chrbtice!

  • Keď leží na chrbte, je nutné otvoriť ústa a skontrolovať ich obsah, prípadné znečistenie odstrániť (znečistením sa myslí zvratkami, žuvačky, kusy potravy)

  • Vykonáme záklon hlavy: jednu ruku položíme na čelo a druhú vytiahneme bradu hore. Dôjde k posunutiu jazyka a spriechodnenie dýchacích ciest. Ak ústa nebola čistá, môže dôjsť k vdýchnutiu ich obsahu. Záklon hlavy je nutné udržiavať po celú dobu resuscitácie - ak hlava v záklone nedrží, je možné ľahko vypodložiť ramená napríklad bundou. Avšak tak, aby nám to nekomplikovalo masáž srdca.

  • Po uvoľnení dýchacích ciest bude možné skontrolovať, či postihnutý dýcha.

2)      Zaistenie krvného obehu - nepriama masáž srdca:

Masáž sa vykonáva na tvrdej, rovnej podložke a na holom hrudníku, inak jej účinnosť klesá (v zimnom období najmä rozopneme bundu)!

  • Po odhalení hrudníka položíme spodnú hranu ruky približne doprostred hrudnej kosti (u mužov je vhodná výška približne na spojnici prsných bradaviek), druhú ruku položíme na tú spodnú a prepletieme prsty.

  • Naše kolená by mali byť v takej vzdialenosti od ležiaceho, aby sme sa nad neho mohli pohodlne nakloniť. Naše ramená by mali byť takmer kolmo nad hrudníkom ležiaceho.

  • Vykonáme 30 stlačení hrudníka do hĺbky cca 5 cm s frekvenciou 100 stlačenia / 1 min. (Zodpovedá takmer dvom stlačeniam za sekundu). Počas stláčania je nutné mať ruky napäté v lakťoch a náš pohyb by mal vychádzať z bedier, nie z paží.

  • Po stlačení je nutné hrudník úplne uvoľniť, aby sa srdce mohlo roztiahnuť a naplniť krvou.

3)      Umelé dýchanie:

Ak nemôžeme alebo nechceme vykonávať umelé dýchanie, aspoň nepriamo masírujeme srdce!

  • Pri záklone hlavy položíme jednu ruku postihnutému na čelo a medzi palec a ukazovák stlačíme jeho nos, aby nám neunikal vzduch. Druhou rukou si pridržujeme jeho bradu a pootvorené ústa.

  • Svoje pery priložíme pevne na pery resuscitovaného a vdýchneme doň približne 0,5 litra vzduchu (čo zodpovedá objemu vzduchu pri pokojnom nádychu). Pokiaľ držíme záklon hlavy správne, hrudník sa bude dvíhať. Doba vdychu by mala byť približne 1 sekundu.

  • Takto vykonáme 2 vdychy a opakujeme 30 stlačení hrudníka.

Zavolanie záchrannej služby

Zdravotnícku záchrannú službu (ZZS) je možné zavolať na núdzovom telefónnom čísle ZZS 155 alebo za použitia jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112. Je nutné oznámiť pokiaľ možno čo najstručnejšie a najpresnejšie čo najviac informácií o mieste nehody a rozsahu zranenia. V prípade núdzového volania je dobré uviesť tieto informácie:

  • Kde sa udalosť stala – Najlepšie presnú adresu nehody (meno, mesto, miesto ulice, popisné číslo). V prípade malej obce je nutné uviesť okres či kraj. V panelových domoch treba uviesť menovku dverí a poschodí. V otvorenej krajine je nutné opísať významné orientačné body, v prípade viacerých záchrancov sa môže jeden zo záchrancov vydať záchrannej službe naproti a pomôcť tak s navigáciou. Pokiaľ došlo k nehode v miestach nedostupných pre vozidlá ZZS alebo ak je dopravná situácia na prístupovej trase komplikovaná, je vhodné na túto skutočnosť upozorniť. V Prahe a postupne aj v ďalších mestách môžete pre zlepšenie orientácie zistiť a nahlásiť číslo najbližšieho stĺpa verejného osvetlenia (je umiestnené na štítku vo výške očí, mimo Prahu tvoria prvé dva znaky kód mesta).
  • Čo sa stalo - Ak ide o úraz, otravu, autonehodu atď., Popíšte rozsah zranenia, prípadne povedzte počet zranených osôb, či sa jedná o dieťa či dospelého človeka, ak sú zranenia pri vedomí a či dýchajú.
  • Kto volá - Uveďte svoje meno a telefónne číslo, z ktorého voláte. Už na základe týchto informácií môže dispečer vyslať posádku na miesto zásahu. Ak to umožňuje stav postihnutého, vydržte na telefóne a riaďte sa pokynmi dispečera. Môžete tak pomôcť s navigáciou na miesto zásahu.

Záchrannú službu voláme ešte pred poskytnutím prvej pomoci v prípade, že je postihnutý dospelý človek. Ak je postihnutým dieťa mladšie ako 8 rokov, voláme Záchrannú službu až po 1 minúte srdcovej masáže a umelého dýchania.

Dȏležité telefónne čísla

  • 150 HASIČI                                 
  • 155 ZÁCHRANNÁ SLUŽBA                  
  • 158 POLÍCIA                       
  • 112 TIESŇOVÁ LINKA

Postup prvej pomoci pri krvácaní

Každé krvácanie je nebezpečné. Sú tri druhy krvácania: tepnové (jasne červená krv vystrekuje z rany), žilové (tmavo červená krv z rany vyteká) a vlásočnicové (krv z rany iba presakuje). Tepnové krvácanie priamo ohrozuje život!

Zastavenie tepenného krvácania:

  1. Prstami stlačíme tepnu nad krvácajúcou ranou tak, aby krv prestala vystrekovať.
  2. Nad miestom krvácania priložíme na stlačenú tepnu zaškrcovadlo (široký gumový pruh, opasok, hadice, príp. Povraz a pod.), Ktoré utiahneme. Pokiaľ ide o poranenie ruky či nohy, končatinu zdvihneme do výšky.
  3. Na ranu priložíme sterilný obväz a pevne zaviažeme, aby nepresakovala. Presakuje krv, obväz zosilníme.
  4. Pri poranení hlavy tepnovom krvácaní nikdy nezastavujeme tlakovým obväzom! Kryjeme ich len bežným, zosilneným obväzom.
  5. Postihnutého čo najrýchlejšie prevezieme do nemocnice.

Zloženie tlakového obväzu
Obrázok Tlakový_obvaz od Misstery [CC BY-3.0], via Wikiskripta.eu

Pokiaľ Vás téma zaujala a chcete sa dozvedieť viac:

Potrebujete poradiť? Napíšte nám infosk@vedanasbavi.sk

Návštevou týchto stránok súhlasíte s použitím súborov cookies od nás a tretích strán najmä za účelom analýzy návštevnosti. Viac informácií tu.
cancel
helpline kroužky

Môžeme Vám pomôcť?

Nedarí sa Vám dokončiť prihlášku? Pokiaľ máte problém, neváhajte nás kontaktovať:

Email: infosk@vedanasbavi.sk